Vianočné...

..." lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ v meste Dávidovom... haleluja!

Pokojné sviatky všetkým!

Bolo ich sedem...

...starých, vraj 50-ročných.. uvidela som ich na bazári a v ten deň som si ich ešte niekoľkokrát vyhľadala.. zapáčili sa mi.. hovorím o stoličkách.. do vynovenej kuchyne mi totiž chýbali práve stoličky.. chcela som vidiecke..nie nové.. a tak sme sa za nimi vybrali s manželom, ktorému nechýba zmysel pre humor..a ten bol potrebný ako soľ..hlavne, keď sme ich uvideli na vlastné oči... boli v takom biednom stave, že som sa otočila na päte, že idem domov.. manžel ma však zastavil.. zjednal cenu, naložil do auta a doma z neho vyložil.. bola s nimi robota ako na kostole..  mesiace brúsenia, farbenia, nové sedáky... ale do našej kuchyne sú ako stvorené... čo poviete?

                                              Prajem krásny deň... Dáša

Keď my ženy niečo veľmi chceme...

 a náš manžel povie - nemám čas...tak nám nezostáva nič iné, len si vyhrnúť rukávy a pustiť sa do práce ... takto to bolo u nás s prerábkou kuchyne.. pôvodná už bola veeľmi ošumelá a ja som mala jasnú predstavu o tom, čo by som chcela mať inak.. ono tomu naozaj netreba veľa.. len dobrá vôľa a chuť pracovať... a tak som sa pustila najprv do sekania steny na nové káble pre lampy... maľovala som steny, tatranský profil, okno, radiátor, kuchynskú linku, poličky. Manžel vyrobil kuchynský stôl - že na moje narodky..za čo som mu vďačná.. a tiež som chcela nové stoličky.. ale to tom až v budúcom blogu.. :)  poviem vám, biela farba je u mňa prím... aspoň nateraz.. prajem pekný deň.  Dáša

Pridať popis

Keď zima príde do našich domovov...

..v tomto sychravom období mám tendenciu založiť oheň v kozube, zatiahnuť závesy, zapáliť svetielko v lampáši a tvoriť niečo na zahriatie... a mojou obľúbenou činnosťou je tvorba deky... doteraz som deky šila, tentokrát mi učaroval háčik.. a tak som si nakúpila vlnu, vzor som vybrala - ako inde - na nete a skúsila.. Deka, ktorú som uháčkovala, poputuje do daru jednému bábätku,

 ktoré sa nám do rodiny za chvíľku narodí a my sa už a jeho príchod veľmi tešíme.. nový život je predsa tá najväčšia radosť, akú môže človek zažiť..Prajem vám čo najpríjemnejšie prežitie chladných jesenných dní.. Dáša

Deka..

..už dlhší čas si odkladám zvyšky látok, že si nájdem čas a ušijem niečo pre seba...len tak..do novej obývačky..ktorá ešte len čaká na svoje vynovenie..teda ..pod tým vynovením myslím nový náter stien a premiestnenie nábytku..v tomto období intenzívneho štúdia našich dvoch dospelých detí, ktoré sú na internátoch, na honosnejšiu prerábku akosi nevydáva...   :)  ..ale mne to nevadí... skrátka a dobre.. látky som pozbierala, postrižkala .. chcela som peknú jemnú vidiecku deku..taká sa mi páči..takú som si vysnívala..a háčkovaný lem..ktorý som si vypozerala z netu..bambuľkový.. tak teda...je hotová..čo poviete?

Sen o záhrade..

Je tomu už pár pekných rôčkov, čo som v jeden pekný deň rozpovedala manželovi môj sen... on bol totiž vášnivý cyklista a prízvukoval mi, aby som si aj ja našla nejaký koníček...vraj, niečo, čo by ma napĺňalo..kde by som relaxovala.. a tak som sa zamyslela.. a povedala som mu... -"chcela by som okrasnú záhradu". Čakala som, že sa otočí na pate a odkráča.. ono totiž u nás by to znamenalo rozobrať velikánske fóliovníkové konštrukcie, kde sme dovtedy ako poriadni sedliaci z dolniakov pestovali zeleninu vo veľkom a odovzdávali do výkupu..Bola to dokonca jeden čas aj naša hlavná zárobková činnosť.. Na moje prekvapenie pristal... sám rozobral tie opachy, popílil, odovzdal do zberu železa.. bolo zvláštne vidieť ten kus zeme za domom prázdny.. Dnes môžem povedať, že to bola moja dobrá voľba..tu nachádzam skutočný relax po náročnom dni.. teším sa na každý kvietok, ktorý na jar vykukne zo zeme..na každého vtáčika, čo si v našej zeleni postaví svoj malý príbytok - a je ich veru dosť!  Pozývam vás na prechádzku po našej záhrade..vitajte....

 ..takto sa to celé začalo..

 ..a dnes..

Na dánskom vidieku..

som mala možnosť prežiť jeden nezabudnuteľný deň. A to hneď na vidieckom sídle  - se vším všudy...
Hostitelia - milí a otvorení ľudia nám pripravili pohostenie vo forme švédskeho stola ...ale ešte predtým nás previedli skutočným skvostom medzi domami ako takými..aspoň ja som to tak vnímala.. videla som na vlastné oči to, čo som obdivovala dovtedy len v časopisoch.. jednoduchosť prepojená s čistou prírodou ma fascinovala. možno sme domácim pripadali, ako tlupa praštených ženských, ktoré jeeejkali a ochkali na každom kroku a všetko fotili... :)  ale nám to neprekážalo...nech sa páči, poďte ďalej...